Nebyť spokojný nie je výsada ale právo

Autor: Pravoľub Lamoš | 16.5.2007 o 20:04 | Karma článku: 4,14 | Prečítané:  1006x

Je to už neajakú tú nedeľu späť čo som čítal článok v printovom Sme, že 70% vysokoškolákov je spokojných s vysokými školami. A ja sa pýtam či tých sedemdesiat percent študuje na rovnakom Slovensku ako som študoval ja? Je možné, aby 7, slovom sedem, z 10 študentov bolo spokojných s tým čo by som ja nenazval ani šedým priemerom?

Tento môj blog názor si dlhujem sám sebe. Chcem ho napísať, aby som sa o pár rokov mohol spokojne pozrieť do zrkadla a povedať si, že som nebol členom toho nesprávneho stáda.

Už je to pár rokov dozadu, keď mi jeden priteľ povedal, že nepozná chalana, ktorý by na sebe toľko pracoval ako ja. Strašne dobre sa to počúva aj po takom dlhom čase. Lenže ten čas je nenavrátne preč. Od vtedy mám za sebou niekoľko kurzov, niekoľko "skusov" v zahraničí, niekoľko úspechov a bezodnú jamu čiastkových neúspechov. Ale vravím si, že neúspechy sú len ticho pred búrkou. Búrkou, ktorá znamená úspech. A aj preto mi nejde do hlavy ako môžu byť ľudia spokojný so slovenskými vysokými školami.

Mám skoro za sebou anglistiku a amerikanistiku. Odbor, ktorý znie tak vznešene, a pritom je ako taký pre Slovensko de facto nepoužiteľný. Vysvetlím prečo. Ako vedecký pracovník je moje uplatnenie v obore v slovenských kruhoch nulové. Mohol by som sa skúsiť zamestnať v akadémii vied, ale vzali by ma? Bez komentára. Keď som túto myšlienku svojho času vyslovil medzi spolužiakmi, bol som považovaný za ... minimálne za pesimistického diletanta. Nikto sa stým nechcel zmieriť, ale nikto nepredniesol, žiadne východisko či rozumný konšturktívny argument. Moji spolužiaci už všetci skončili a ja sa pýtam tak ako to teda je? Nijako. Spolužiaci skončili, doštudovali a čo robia? Niektorí makajú v zahraničí ako ... ako lacná pracovná sila. Niektorí dvíhajú telefóny v call centrách v Blave (ale na to netreba študovať, stačí tréning). Iní sa túlajú. A kto je v akadémii vied? Nikto!

Kde teda spočíva problém? Ani ja to v mojom blogu nevyriešim, ale ysoká škola nám dala kvalifikáciu kvalitného (čo je teda aj tak veľmi otázne) pracovníka, ale aký sme priniesli osoh spoločnosti či sami sebe? Kto si môže povedať, že je osožný v pravom slova zmysle? Kto si o sebe môže povedať, že nie je len, prenesenom význame samozrejme, pracovná sila? Myslím si, že vysoká škola nemá vyrobiť pracovnú silu, ale má človeka vymodelovať. Má ho podnietiť, aby bol schopný využiť všetky možnosti a naštudované poznatky premeniť na niečomu TVORIVÉ. Aký má význam len pracovať čo mi niekto predpíše, prikáže, rozkáže?

Za tých pár rokov čo som bol na výške sa mi okrem iného podarilo "vyučiť sa" za delegáta cestovného ruchu, v rýchlo kurze za barmana. Je to málo? Asi určite, ale som si istý, že je to sto krát viac ako tých 70% čo sú spokojní s vysokými školami na Slovensku. Kurz nie je odpoveďou na riešenie vysokoškolskej otázky, ale určite je odpoveďou ako sa vylepšiť. Vysoká škola má otvárať možnosti, rozhľady, odpovedať na otázky či je homosexualita choroba, či je sekularizácia štátu potrebná, či majú ženy garantované svoje práva aj v praxi, či je alkohol problémom spoločnosti, či je pán premiér dichtivý po moci, či akceptovať názory extrémizmu prináša ovocie, či vrah zabijak patrí na kliniku alebo do basy, či je národné divadlo za 5 miliárd potrebné, či či či či či či či, či chcem byť len pracovnou silou alebo tvoriť.

Teší ma myšlienka, že mnohým sa pení krv v žilách, že si možno v tom lepšom prípade prečítam ako si mám nasr*ť do huby za môj článok. Ako realita pracujúcich núti k tomu a tomu. Ako to spraviť, keď musíš živiť rodinu, atď. Teší ma to hlavne preto lebo viem, že svojím konaním sa snažím íšť vpred. Rozoberať argumenty, že 95% pracujúcich nepracuje vo svojom odbore atď. nie je na mieste, pretože o tom nebola reč. Tak čo na záver? Veľa otázok málo odpovedí. Nemám patent na pravdu ani na správne riešenia, ani na hodnotenie morálky, etiky či pragmatizmu výchovy vysokoškolákov. Kvapka je sama o sebe prehliadnuteľná, ale keď je súčasťou mora môže, musí utopiť. A tak len tvrdím, nebudme spokojní. Spokojní s prázdnotou, ktorá nás na vysokých školách núti byť každodennou obyčajou v kanceláriách. Aj v tých sa dajú robiť veľké veci. Nebuďme spokojní s treťotriednymi učiteľmi na katedrách, nebuďme spokojní na prednáškach. Veď ruku na srdce, koľko ľudí prezentuje na seminároch svoje názory, výsledky prác a pozorovaní. Poďme bagatelizovať, koľko ľudí číta noviny, Sme, Týždeň, Domino Efekt, aktuálne.sk, atď. Odhadujem to na takých 30%. Odpoveďou musí byť aktivita a nie splynutie so systémov či v systéme. Pretože nebyť spokojný je výsada nie právo.

Skupina Gladiátor spieva snažím sa žiť ako sa dá no nie vždy sa mi darí. Páči sa mi to. Aj cez fakt, že Gladiátor počula snáď väčšina.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?