Najhlúpejší dovolenkári z Holandska

Autor: Pravoľub Lamoš | 11.3.2008 o 19:25 | Karma článku: 12,08 | Prečítané:  3343x

       Za ten krátky čas čo som na svete, som si  čo to máličko prežil nie len v Európe, ale i v Ázii, Amerike či na UK ostrovoch. Od istého času som si uvedomil, že Boh ma obdaril dušou cestovateľa a tento dar je o to vzácnejší, že dokážem vidieť veci trochu inak. Preto ma po tých rokoch neprekvapuje, že som to ako delegát vydržal ťahať tak dlho. Byť naozaj dobrým delegátom je v skutočnosti veľká fuška a umenie, čo potvrdí snáď každý, kto ma pozná. Avšak, že to nie je len o drine, ale často prečasto aj o smiechu cez slzy, vás určíte presvedčia holandskí turisti, ktorí to už pekne dlhú dobu „oslaďujú“ delegátom v prímorských strediskách.   Pred ostatnou letnou sezónou ma tak trochu šokovalo, čoho všetkého sú schopní slovenskí dovolenkári. Lenže v porovnaní čo sa na mňa doslova vyrútilo cez leto, to nestojí ani za zmienku v tých  najhorších školských novinách. Veď uvážte sami:  

z toho princezná nebudez toho princezná nebude

Na rozbeh kauza Kyslé Dažde

Sedím v kancelárii a nahlas premýšľam: „Dnes mám ešte vybaviť sťažnosť jedného klienta, ktorý sa predstavil ako magister inžinier XY (týmto Váš pán dôležitý pozdravujem) ohľadom ...“, keď ma presuší nazúrený Cay.

„Počul si to? Čo spravili tí naši (pre istotu ich nazvime) hlupáci!?“ Nevedel som, kde mi hlava stoji, a tak som len kývol, že nie. Cay pokračoval celý červený. „Dnes mi volá ráno manažér hotela, aby som okamžite prišiel. Ja sa ho pýtam, že o čo ide a on mi len vraví, aby som prišiel. Tak som sa tam trepal cca 10 km. Ako som vchádzal do hotela, všimol som si, že upratovačka drhne chodník ako o život. Vtedy mi to bolo jasné. Vieš mi Turci nie sme Arabi. My nemôžeme žiť v bodreli, ale aj tak chodníky nedrhneme ako o život, a tak keď mi manažér hotela povedal, že naši holandskí dovlenkari čúrali na ľudí z balkóna, akosi ma to ani neprekvapilo.“ Cay bol už celkom v pohode. Povedal by som, že mu to bolo až smiešne. Tak som mu porozprával, že to iste som zažil pár rokov dozadu so Švédmi. Dobre sme sa na tom bavili, ale ešte sme netušili čo náš čaká.

 

Zubné kefky a televízor Made in Holland

Ako sme sa smiali na téme hlúpych dovolenkároch, prišla kolegyňa Charlene. Sfúkla nás, že to ešte stále nie je nič proti tomu čo už v živote a práci zažila ona a spustila: „Hneď v mojej prvej sezóne som dostala asi tri či štyri telefonáty od mojich klientov o cca tretej ráno, že si zabudli zubné kefky. No čo som im mala povedať? Pravdu? Že sú to idioti? Všetko nič oproti staršiemu pánovi, ktorý ma zavolal na osobné stretnutie. Dofrčím na recepciu a on že mu nejde telka. Tak sa ho pýtam či to nahlásil na recepcii a on že nie lebo on má telku vlastnú. Tak som skoro spadla z nôh. Veď kto si na dovolenku pribalí vlastnú telku, nie? Zobral ma do izby, zapol telku a? A nič, nešla. Ujo ma požiadal, aby som mu ju naladila. Ja som tam stála ako omámená, nevedela som čo robiť a ujo pokračoval vo vysvetľovaní, že on musí jednoducho vidieť seriál, ktorý dávajú v holandskej telke. Vtedy mi to došlo, ale žiaľ len mne. Ujo si doniesol holandský televízor lebo na holandskom programe dávali jeho obľúbený seriál, bez ktorého nemohol žiť. Neviete si predstaviť ako po mne štekal, keď som sa mu snažila vysvetliť, že na to aby chytil Holandskú televíznu stanicu potrebuje satelit a nie holandský televízor.“

 

Fax bankomat

„Ale aj to je ešte nič proti jednej mladej babe. Raz ma zastavila na recepcii a hovorí mi: “Viete moja mama mi pravé volala zo Španielska. Je tam na dovolenke a už nemá peniaze. Tak tu je 100 eur a prosím pošlite jej ich čo najskôr lebo zajtra odchádza a potrebuje zaplatiť účty.“ Ja sa jej pýtam, že ako si to praje urobiť? A ona, že faxom a pchala mi do ruky číslo. Faxom? Na jednej strane faxu vložíte bankovku a mama si ju vyberie na druhej strane faxu. No koniec. Päť minúť som jej musela vysvetľovať ako funguje fax, ale bojím sa, že nepochopila!

 

Zapláta (na) zadku

Charlene sa dostavala do varu. Predstavte si nízku, energickú Holanďanku ako všetko zanietene komentuje a vysvetľuje. My s Cay-om sme už v značných kŕčoch čakali, čo ešte príde. „Raz mi vola okolo obeda mladá baba, pokračovala Charlene, že má jeden problémik, ale nechce ho riešiť po telefóne. OK, fajn, dohodli sme si stretnutie. O pól hodinku som tam bola. Babenka si ma odtiahla stranou, akoby ma chcela zbaliť. Nebudem vám vravieť ako sa vykrúcala a tak. Podstata je tá, že sa večer opila a vyspala sa s nejakým chlapom na pláži. Lenže aj ten chlap bol opitý a netrafil sa. Ráno sa baba zobudila a bola tam dole cela potrhaná. Vravela si, že aj keď to nie je OK, pôjde k lekárovi až keď príde domov. No lenže najprv zistila, že nemôže sedieť, potom zistila, že nemôže ani veľmi ležať a nakoniec, že ani veľmi chodiť. Jediné čo ju nebolelo bolo kľudne stáť. Nohy ju však začali tak bolieť, že mi nakoniec zavolala a šli sme do nemocnice. Keď to videl doktor, skoro omdlel, ale nakoniec ju zošil. Chcel si ju aj odfotiť, samoška na vedecké účely, ale baba to odmietla.“ V tej chvíli som nevedel či sa mam smiať alebo plakať. Aj mi jej bolo ľúto aj som nevedel pochopiť ako ju to mohlo bolieť keď ležala. Vravím si, že ženské problémy môže pochopiť asi len žena.

 

Tanier plný prekvapení

Ešte som trávil pocity z nebezpečného, opileckého sexu, keď Charlene opäť začala. „Chalani poviem Vám, všetko hovno oproti tomu čo sa stalo minulý rok. Ráno mi vola nejaký rozzúrený chlap. Reku okamžite, ale okamžite nech som na recepcii hotela, že ma veľký problém. Ani neviem ako ma presvedčil. Prišla som a už ma čakal ten manažér a  nejakí moji klienti. Manažér len zúrivo pohodil plecom a prehodil niečo o tom, aby som sa šla najprv porozprávať s klientkami a potom sa uňho zastavila. Tak sa pýtam troch chalanov okolo dvadsatpätky, že čo sa stalo. Nejako sa nechceli vyjadrovať, ale nakoniec som to z nich dostala. Chalani sa v noci ožrali v bare. Potom prišli do izby a jednému bolo treba, povedzme to slušne kadiť. Bol však taký opitý, že nevedel trafiť na záchod. Nechcel to však spraviť do stredu izby, tak schmatol čo mal po ruke a dal to priamo tam, na tanier. Hovno zapáchalo, tak ho strčil pod sedačku. Ráno keď sa zobudili, šli hneď na pláž a na hovno zabudli. Keď upratovačka našla tanier plný prekvapení, hneď ho zaniesla manažérovi. Chalani zaplatili nový poťah na sedačku aj nové taniere so šálkami a mysleli si, tak ako ja, že je to viac menej pass. Keď som bola už informovaná a pripravená šla som za manažérom. Myslela som si, že sa na mňa vykričí a všetko bude OK. Ale to čo som mala zažiť Vás nenaučia v žiadnej škole. To nevymyslíš, to je život. Manažér hotela ma usadil vo svojej kancelárii a ako sa dalo čakať, začal po mne štekať. Asi si už vopred uvedomil, že tie slova so mnou extra nezatrasú, a tak otvoril zásuvku a viete čo z nej vybral? Presne! Tanier plný prekvapení! Malé hovno pod priesvitnou fóliou. Skoro som umrela, najprv z hnusu a potom od smiechu. Nemohla som sa udržať. Ten blázon to hovno držal v zásuvke a vždy keď sa mu to hodilo, vytiahol ho a ukazoval: môjmu šéfovi, tým chalanom producentom, svojmu šéfovi, a tak. Údajne ho tam mal ešte týždeň.“

 

Na záver

Keď Charlene skončila, ťažko som sa dvíhal zo stoličky. Bol som urevaný a unavený na smrť. Moja angličtina sa miesila s nemčinou a kvapkami sĺz. Vravím si, kam sa hrabú Slováci. Tí vedia akurát poriadne nahnevať. Ale nájdu sa aj výnimky, ktorým sa chcem týmto poďakovať za všetko. A vám ostatným odkazujem: Radšej (sa) blamovať ako banovať, nech sa máme na čom smiať aj naďalej.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?